História kultúrnych podujatí

Fašiangové páračky 2014

Článok z www.ziar.sme.sk uverejnení 17.02.2014 autor: Iva Zigová

Vo Veľkej Lehote sa na prvých tradičných páračkách po desiatkach rokov stretlo asi päťdesiat žien. Premeniť kilá peria na poriadnu perinu nie je totiž vôbec jednoduché.

Páračkám kedysi na dedine patrilo obdobie zimy, keď nebolo práce na poli. Gazdiné zbierali a ochraňovali každé pierko, aby bolo dosť na perinu do výbavy.

Po večeroch sa potom susedky či príbuzné stretávali a párali.

„Tak to bývalo aj v našej obci a keďže jedna z našich obyvateliek našla doma staré perie, rozhodli sme sa takto oživiť už takmer zabudnutú tradíciu,“ privítala nás na dedinských páračkách, pri ktorých sa stretla asi päťdesiatka žien, starostka Veľkej Lehoty Marta Šmondrková.

Sama si pamätá na svoje detstvo, keď takto pri speve a harmonike ubehol nejeden dlhý večer. Na vankúše a periny z peria nedá dopustiť.

„Dnes má síce mnoho ľudí alergiu, no tú kvalitu len tak niečo nenahradí,“ myslí si.

O materiál pre šikovné ruky sa postarala Rozália Garajová. „Moja svokra niekedy pred pätnástimi rokmi kúpila desať kíl peria pre vnučky na výbavu. Babka už medzitým umrela a perie čakalo až dodnes,“ vysvetlila.

Už dopoludnia sa v obecnej kuchyni chystali šišky s penou a lekvárom z piatich kíl múky, škvarkové pagáče, posilniť účastníčky mali vínko alebo domáci karamelový likér, ktorý nahradil v minulosti obľúbené hriatô.

„Najprv práca, potom zábava,“ okomentovala podávanie fašiangových pochúťok Katarína Mániková.

Okolo dlhého stola sa hromadili holé kostrnky. Veľké brká nechávali skúsené ženy na neodmysliteľné pomôcky pri pečení - masteničky, jemnejšie naučenými pohybmi šklbali a „driapali“. „Aby vo vankúši nepichali,“ objasnila Katarína Šmondrková.

Tá si spomína, ako sa kedysi chodievalo po páračkách od domu k domu celú zimu. „Hostiteľka vždy pripravila malé pohostenie a rozprávali sa strašidelné príhody, ako koho mátalo a vodilo,“ priblížila atmosféru doby, keď takmer v každom dome chovali husi.

Poriadna perina pri tom musela byť poriadne ťažká a mať aspoň šesť kilogramov. „Inak bola nevesta za chudobnú,“ dozvedeli sme sa.

Hoci pri páračkách nebývala vôbec nuda, nešlo ani o zábavu.

„Bolo treba poriadne robiť, aby sme to postíhali. S pálenkou sme sa nekamarátili,“ pripomenula Cecília Tutajová.

Ako sme si vyskúšali, každý smiech či povzdych, mohol napárané páperie rozvíriť. Mládenci kedysi chytali vrabce a zo špásu ich cez dvere či okno púšťali do miestnosti, kde sa páralo. V takýchto okamihoch lietalo perie na všetky strany.

Vo Veľkej Lehote si vyskúšal páranie peria aj Martin Lupták. „Nie je to náročné, len to chce trpezlivosť. Je to ako pukať bublinkovú fóliu, dobré na nervy,“ zhodnotil ručnú prácu.

Perie, ktoré tamojšie žienky napárali, sa zrejme stane práve súčasťou periny preňho a jeho priateľku Máriu.

Páračky 2014